Zatiaľ čo pri vzniku Slovenskej republiky dosahovalo HDP 14 miliárd €, koncom minulého roka to bolo 122 miliárd €. Hoci na prvý pohľad ide o vynikajúce číslo, v posledných troch rokoch ho ťahal hore do veľkej miery najmä rast cien a nie rast reálnej ekonomiky. Rok 2024 by sa mal niesť v znamení pozitívneho výhľadu. Napriek tomu pretrváva aj riziko v podobe vysokých cien energií v dôsledku geopolitickej nestability, či nedostatok pracovnej sily na trhu práce.[1]
Váš retenčný vás bude o niekoľko minút kontaktovať s ďalšími informáciami o tejto obchodnej stratégii.
Bude rok 2024 pre slovenskú ekonomiku rokom rastu?
Rast HDP v roku 2024 prekoná rok 2023
Hrubý domáci produkt (HDP) meria celkovú hodnotu všetkých tovarov a služieb, ktoré sa vyrobili v rámci danej krajiny za jeden rok. Podľa prognóz Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR, sa v tomto roku HDP Slovenska zvýši o 2 %, čo predstavuje značný rast oproti vlaňajším 1,1 %. Prognózy Európskej komisie dokonca počítajú až s rastom na úrovni 2,3 percenta.[1] [1] Vyšší rast by mala podporiť ustupujúca inflácia a nárast reálnych miezd, ktoré povedú k väčšej spotrebe domácností a v konečnom dôsledku aj k celkovému rastu dopytu v krajine. Oživenie by mal zaznamenať zahraničný obchod a vďaka pozitívny vývoj svetovej ekonomiky by mal podporiť aj export. Naopak k rizikovým faktorom bude patriť slabšie čerpanie eurofondov, nedostatok pracovnej sily a vojna na Ukrajine, v dôsledku ktorej pretrváva riziko destabilizácie cien energií aj potravín.
Zdroj: Štatistický úrad SR
Zadlženie krajiny stúpa
Zatiaľ čo minulý rok štát hospodáril s deficitom na úrovni 4,9 %, dáta k 1. aprílu 2024 hovoria už teraz o deficite na úrovni takmer 6 %. Podľa OECD sa v roku 2024 zvýši verejný dlh na 66,8 % HDP zo 66 %, čo bola odhadovaná miera zadlženia koncom roka 2023, Podľa Štatistického úradu SR však dlh verejnej správy v roku 2023 nakoniec dosiahol 68,83 miliardy eur, čo znamená, že sa síce zvýšil o 5,45 mld. eur, ale podiel dlhu verejnej správy nakoniec klesol na 56 % HDP z 57,7 % v roku 2022. Pre porovnanie, oproti väčšine krajín EU je a tom Slovensko s verejným dlhom voči HDP stále naozaj dobre, keďže priemer EU za 4. kvartál 2023 predstavoval takmer 82 %. [1] Na chvoste EU sú v tomto smere krajiny ako Grécko s takmer 162 % dlhom k HDP a Taliansko s dlhom viac ako 137 % k HDP.
Výkonnosť priemyslu
Na celkovom HDP Slovenska sa výrazne podieľa priemyselná výroba.
Vo februári sme boli svedkami značného poklesu hodnoty nových objednávok v priemysle, ktoré sa prepadli o 6,8 % na úroveň 5,51 miliardy € v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Aj keď to neznie príliš pozitívne, záznamy ukazujú, že po zohľadnení sezónnych vplyvov sa objednávky medzimesačne zvýšili o 2,4 %.[2] Čo sa týka produkcie v priemysle, tá sa ocitla v stagnácii a napriek poklesu vo väčšine odvetví ju podržala hlavne zvýšená výroba energie, začo vďačíme najmä spustenému novému bloku v jadrovej elektrárni Mochovce.[3] Napriek pokračujúcemu poklesu tržieb vo viac ako polovici priemyselných odvetví, tržby vo vybraných trhových službách stúpli medziročne o 6,7 %, pričom najvýraznejšie rástli informačné a komunikačné činnosti a to až o 8,6 %. Nárast o 3,4 % zaznamenali aj podniky v doprave a skladovaní.[4] Podľa dát Štatistického úradu, ceny priemyselných výrobcov pokračovali v poklese tretí mesiac za sebou aj v marci, čo prinieslo určitú úľavu aj spotrebiteľom. V porovnaní s minulým rokom zaznamenali až 15 %-tný pokles, ktorý sa dá vysvetliť nielen lacnejšou energiou, ale aj znížením nákladov na výrobu dopravných prostriedkov.[5]
Vplyv inflácie na HDP
Vysoká inflácia môže viesť k poklesu kúpnej sily a zníženiu spotreby domácností, čo môže spomaliť hospodársky rast a negatívne ovplyvniť HDP. V marci sa inflácia na Slovensku podľa Štatistického úradu SR ustálila na hodnote 2,3 %. Jej pokles sa zastavil predovšetkým kvôli krátkodobému nárastu cien tepelnej energie. Dobrou správou pre ekonomiku však je, že podľa medziročného porovnania sa rapídny rast energií zastavil, čo môže naznačovať zmiernenie cenového tlaku na domácnosti. Na miere medziročnej inflácie sa najviac podieľali zvýšené ceny alkoholu, pohonných hmôt, ale aj nábytku a bytového zariadenia. Naopak ceny potravín s nealkoholickými nápojmi, bývanie a energie tlmili inflačný rast. Celkovo bola medziročná miera inflácie na najnižšej úrovni od leta 2021, čo naznačuje, že cenový vývoj sa do určitej miery stabilizoval a to sú pozitívne správy, najmä pre domácnosti.[6]
Zahraničný obchod opäť zaznamenal prebytok
Významný faktor v ekonomickom raste krajiny predstavuje aj zahraničný obchod. Vo februári tohto roku bol pozorovaný na prvý pohľad pozitívny vývoj, keď vývoz prevýšil dovoz, takže krajina skončila s prebytkom vo výške takmer 650 miliónov €, čo prekonalo bilanciu v rovnakom období minulého roka o 424 miliónov €. Aj keď toto číslo môže znieť prijateľne, existujú určité obavy vzhľadom na to, že vývoz sa medziročne znížil o 3,4 % na 8,8 miliárd €, čo je najväčší pokles od septembra 2021. Najviac sa na tom podpísal automobilový sektor, ktorý je slovenskou dominantou. Z toho vyplýva, že za prebytok vďačíme najmä výrazne nižšiemu dovozu, ktorý medziročne klesol až o 8,3 % na hodnotu 8,1 miliardy €, pričom hlavným faktorom boli lacnejšie dovezené energie. Práve pri cene energií analytici dvíhajú varovný prst, keďže tie môžu ľahko zamiešať karty a zmeniť ekonomický vývoj krajiny.[7]
Záver
Inštitút finančnej politiky MFSR predpokladá, že v roku 2025 sa rast HDP s 3,1 %-tami priblíži k svojmu vrcholu, pričom polovičným podielom by mal prispieť Plán obnovy a odolnosti. [2] Naďalej však pretrváva neistota ohľadne cien energií a ich vplyvu na infláciu. Inštitút napriek tomu očakáva, že reálne príjmy domácností budú stúpať, čo udrží spotrebu na vysokej úrovni. V rokoch od 2026 do 2028 sa predpokladá rast okolo 2 %, kde by mal významnú úlohu zohrať automobilový priemysel a nové exportné modely. [3] Ceny energií môžu opätovne spôsobiť zvýšenie inflácie, avšak konsolidačné opatrenia by ju mohli dlhodobo zmierniť.
Adam Austera, hlavný analytik Ozios
[1,2,3] Výhľadové vyhlásenia vychádzajú z predpokladov a aktuálnych očakávaní, ktoré môžu byť nepresné, alebo z aktuálneho ekonomického prostredia, ktoré sa môže zmeniť. Takéto vyhlásenia nie sú zárukou budúcej výkonnosti. Zahŕňajú riziká a ďalšie neistoty, ktoré sa dajú ťažko predvídať. Výsledky sa môžu podstatne líšiť od výsledkov vyjadrených alebo implikovaných v akýchkoľvek výhľadových vyhláseniach.
[1] https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-22042024-bp
Upozornenie:
Zverejnený obsah sa podľa príslušných zákonov a predpisov považuje za marketingovú komunikáciu, a ako taký nepodlieha žiadnemu zákazu obchodovania pred šírením investičného prieskumu. Obsah nebolo vypracovaný v súlade s právnymi požiadavkami určenými na podporu nezávislosti investičného prieskumu a nesmie sa vykladať tak, že obsahuje investičné poradenstvo, investičné odporúčanie, alebo ponuku či navádzanie na akékoľvek transakcie s finančnými nástrojmi.
Publikovaný obsah je určený len na vzdelávacie/informačné účely. Neberie do úvahy finančnú situáciu čitateľov, ich osobné skúsenosti ani investičné ciele. APME FX Trading Europe Ltd negarantuje, že poskytnuté informácie sú presné, aktuálne alebo úplné, a preto nepreberá žiadnu zodpovednosť za akékoľvek straty, ktoré vynikli na v dôsledku investícií na základe dodaného obsahu. Minulé výnosy nie sú zárukou budúcich výnosov.
Turbulencie vo finančných výsledkoch leteckých spoločností: Ryanair zaznamenal strmý prepad zisku
Zatiaľ čo pri vzniku Slovenskej republiky dosahovalo HDP 14 miliárd €, koncom minulého roka to bolo 122 miliárd €. Hoci na prvý pohľad ide o vynikajúce číslo, v posledných troch rokoch ho...
Popredný výrobca IQOS čelí regulačným výzvam: Je bezdymové fajčenie naozaj zdravšie?
Zatiaľ čo pri vzniku Slovenskej republiky dosahovalo HDP 14 miliárd €, koncom minulého roka to bolo 122 miliárd €. Hoci na prvý pohľad ide o vynikajúce číslo, v posledných troch rokoch ho...
Japonské akcie sa tešia popularite: Nikkei 225 dosiahol nové historické maximum
Zatiaľ čo pri vzniku Slovenskej republiky dosahovalo HDP 14 miliárd €, koncom minulého roka to bolo 122 miliárd €. Hoci na prvý pohľad ide o vynikajúce číslo, v posledných troch rokoch ho...
Upozornenie na riziká: Finančné rozdielové zmluvy sú zložité nástroje a sú spojené s vysokým rizikom rýchlych finančných strát v dôsledku pákového efektu. Na 73.72% účtov retailových investorov dochádza k finančným stratám pri obchodovaní s finančnými rozdielovými zmluvami u tohto poskytovateľa. Mali by ste zvážiť, či chápete, ako finančné rozdielové zmluvy fungujú, a či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko, že utrpíte finančné straty. Prečítajte si prosím Upozornenie na riziká